V NaI knižnica zhromažďuje a spravuje informácie o holandské a medzinárodné architektúry, urbanizmu, dizajnu a príbuzných disciplín, ako je bývanie, územné plánovanie, krajinná architektúra, interiér a architektúru. Viac sa dočítate tu.
Historické meno Holandsko najprv patrilo územiu dnešného Holandska, Belgicka a Luxemburska. V 19. storočí však Belgicko a Luxembursko získali nezávislosť. V Holandsku zostala protestantská väčšina, protestantský panovník a silná katolícka menšina na juhu. Dlho patrilo.... Viac o Holandsku
Rozloha: 41 526 km2
Počet obyvateľov: 15 517 000
Hustota zaľudnenia: 457 obyv./km2
Hlavné mesto: Amsterdam
Štátne zriadenie: parlamentná monarchia
Mena: euro (od roku 2002), dovtedy gulden = 100 centov
Úradný jazyk: holandčina (veľa obyvateľov hovorí anglicky a nemecky)
Podnebie: mierne prímorské s chladnými letami a miernymi zimami
Rozdelenie územia: pastviny - 26%, orná pôda - 22%, lesy - 8%,
vnútrozemské vodné plochy - 19%, ostatné - 25%
Hospodárstvo: poľnohospodárstvo - pestovanie tulipánov, zeleniny,
ovocia, kvetov, šalátov, zemiakov a rybolov
ťažba nerastných surovín – ropa, zemný plyn a soľ
strojársky, potravinársky, chemický, textilný priemysel
výroba: polygrafie, lodí, hnojív, brúsenie diamantov a spracovanie
tabaku
Vývoz: ropné a chemické výrobky, elektrické zariadenia, kovové
výrobky, autá, lode, lietadlá, mliečne výrobky, mäso, zelenina,
kvety, čokoláda, tabak, kvetinové cibule
Ročný príjem na hlavu: 21 536 USD
Nárast obyvateľov na 1000 ľudí: 7
Priemerná dĺžka života: ženy – 80 rokov
muži – 75 rokov
Gramotnosť: 99%
Náboženstvo: katolíci (42%), protestanti (37%)
Hlavné zamestnanie obyvateľov: priemyselná výroba, poľnohospodárstvo
Členstvo: CE, EBRD, ECE, EÚ, NATO, OECD
História: Historické meno Holandsko najprv patrilo územiu dnešného
Holandska, Belgicka a Luxemburska. V 19. storočí však Belgicko a
Luxembursko získali nezávislosť. V Holandsku zostala protestantská
väčšina, protestantský panovník a silná katolícka menšina na juhu.
Dlho patrilo Španielsku ale už v prvom storočí svojej nezávislosti
medzi rokmi 1600 a 1700 boli vedúcou silou Európy. V 18. storočí tu
vtrhli francúzske vojská. Štyri bitky proti Francúzsku a tri proti
Británií znamenali začiatok konca koloniálneho panstva. Počas druhej
svetovej vojny bolo okupované Nemeckom. Holandsko trpelo veľakrát
povodňami, ktoré ničia túto najhustejšie osídlenú krajinu Európy
dodnes. Najväčšie záplavy boli v roku 1953.
Charakteristika: Holandský názov Nederland znamená ,,nízka krajina“.
Holandské kráľovstvo existuje vďaka rozmarom mora a vôle svojich
obyvateľov – 27% územia, vrátane najväčších miest leží pod hladinou
mora. V 17. storočí sa vysušovaním získalo 1 120 km2 zeme, v
18.storočí 500 km2 a v 19.storočí 1170 km2. Holanďania majú v boji s
morom veľké skúsenosti, ktoré im umožnili vysušovanie.
Realizáciu ďalšieho rozsiahleho projektu urýchlili ničivé záplavy v
roku 1953, keď sa utopilo 1 835 ľudí a 200 000 kusov dobytka. Pre
cestovný ruch bolo vybudovaných mnoho umelých jazier. Holandsko má
najväčší prístav na svete. Prirodzené nížiny sa nachádzajú v
provinciách Gelderland, Overijssel, Severné Brabantsko a Limburg.
Takmer 57% holandskej poľnohospodárskej pôdy je zatrávnenej. Orná
pôda sa zväčša nachádza na pobrežných morských pieskovo-ílových
pôdach, pretože sú ľahšie ako pôdy na riečnych nivách. Holandsko
takmer nemá lesy a vrchy.
Cestovný ruch
Hoci je Holandsko veľmi husto obývané, ešte vždy tu možno nájsť
veľa prírodných krás: napríklad národný park De Hoge Veluwe, jazernú
oblasť vo Frízsku či kopcovitú krajinu v južnom Limbursku. Krajina
priťahuje každoročne milióny turistov. Najväčšími lákadlami sú
hlavné mesto Amsterdam
alebo Keukenhof s nádhernými kvetinovými záhonmi a miesta, ako sú
Hoorn, Volendam, Enkhuizen a Giethoorn.
Osobnosti
Vincent van Gogh (1853-1890)
Je to holandský maliar, považovaný za jedného najvýznamnejších
umelcov 19.storočia. Jeho umelecká dráha bola krátka a tragická.
Stretával sa z najlepšími maliarmi vo Francúzsku , kde aj žil.
Neskôr sa postrelil a o dva dni 29. júla zomrel. Jeho najznámejšie
diela: Slnečnice (1888)
Spálňa v Arles (1888-1889)
Hviezdna noc (1889) a mnoho ďalších autoportrétov.
Johannes Hendrik Cruyff (1947)
Je to bývalý holandský futbalista. Debutoval v seniorskom drese ako
17-ročný, pôsobil najskôr v Ajaxe Amsterdam, potom v FC Barcelona
(1973-78). Holandsko reprezentoval 48-krát, strelil 34 gólov, bol
členom mužstva, ktoré získalo 2.miesto na MS r. 1974 a 3.miesto na
ME r. 1976. Trikrát ho vyhlásili za najlepšieho futbalistu Európy
(1971, 1973, 1974). Je nositeľom holandského Rytierskeho radu.